Září 2010

História môjho viac než trojročného blogovania, udivenie nad tým, že ma to ešte stále baví a celkové odhalenie všetkých mojich blogov i prezýviek :D. Aneb keď trapošiť tak aspoň poriadne!

30. září 2010 v 21:24 | Laitte |  dear mr. jashin
Laitte
Chm. Začnem s týmto: 
Do konca tohto týždňa som doma. Presne, ako som čakala :). Docela ma pobavilo, keď som včera ráno prišla k doktorke, opäť tam bola taká stará bábi ako v pondelok, a nespoznala ma :D. Jak som tam na úvod dostala záchvat smiechu a do toho ešte záchvat tuberáckeho kašlu xD. 
K svojej návšteve zubárky sa tu vyjadrovať nebudem, len vám poviem, že je to dobrá trúba. Jej prehlásenie: "Tu máš asi kaz." ma dosť zaskočilo...

A teraz by som chcela napísať článok, na ktorý sa chystám už pár dní. Nie, vlastne skôr týždňov. Sama neviem prečo. Ani si nie som istá či vás to bude aspoň trochu zaujímať. Dohovie? To vlastne ľahko zistím - podľa komentárov.

O čom vlastne točím? 
Rada by som napísala Históriu svojho blogovania. Aká som bola blogerka a ako sa to odrážalo na mojich blogoch... Ak vás toto nezaujalo, tak odignorujte tento článok.

Dear Mr. Jashin

28. září 2010 v 0:55 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Dža! Rozhodla som sa! Práve v tomto momente. DObre, tak nie práve v tomto momente, ale asi tak hodinku-dve dozadu. Oh, ešte pred tým, začnem, tak len jedna vec: silno moc krásne jahúdkový avatar mi vyrobila Ai-chan. Dža! Čili hlasno ďakujem! :3

A teraz k veci.

MAŽEM VŠETKY AFFS!!

Čo znamená a značí slovo PREPÁČ v niektorých prípadoch? Je to úprimné ospravedlnenie? Prejav slabosti? Alebo len faloš a pretvárka? Občas je to dosť ťažké rozoznať... V ľuďoch je niekedy ťažké čítať.

25. září 2010 v 20:49 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Ohhh. Môj hrudník. On bolí. Že by slabší zápal pľúc? Silno moc dúfam, že nie -_-". Už len kvôli tomu, že by som musela ísť na röntgen. A tam človek musí byť od pása nahor nahý =_=". Čo by mi bolo ako holke dosti trápne... Okay, ale radšej to neriešme, dobre drahí moji stalkeri? :D. 

V pondelok ráno zbehnem k doktorke a budem dúfať v čo najlepší výsledok. Ale jako doma by ma nechať mohla ešte taký týždeň... xD

Čo sa týka tohto blogu, tak ste ma dneska prevelice potešili :). Taká návštevnosť ma potešila. Nevídam tu pred ôsmej večer cez 30 ľudí (jako za celý deň... až takú úžasnú návštevnosť nemám :D). A komentáre rovnako. Tešíma ma ľudia, tak sa mi to páči! ;-) Čili len tak ďalej. 

Ešte dodám k predchádzajúcemu článku niečo, čo som zabudla napísať a uvedomila som si to, až keď som odpovedala na komentár Foxie. Konkrétne to, že keď máte blog, tak je to určitá zodpovednosť. Už len voči vašim návštevníkom... Myslím, že k tejto tématike som sa už vyjadrovala v tomto článku. Konkrétne sa jedná o bod tri.
To by k tomuto bolo všetko :).

Aktuálne sú mojimi najlepšími priateľmi: antiobiotiká, kalciový sirup čo chutí ako ocot, dvoje tabletky proti vnútornej nervozite a na uvoľnenie vnútornych svalov, sprej do nosa a hygienicke vreckovky. Trikrát hurá.

24. září 2010 v 21:25 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Tak. A konečne som sa dočkala toho nového motýlikového designu :). A som docela (výnimočne) spokojná. Design má krásne farby - modrú a zelenú, ktoré mám celkom v obľube - a čo je hlavné, motýle! :3 Nie je to síce v realite poznať, ale v skutočnosti som na obrázky s motýľmi dosti zaujatá x-).

Credits je k nájdeniu v menu. Mapu snáď netreba.

Ufff, priznám sa, že nadstaviť to bolo docela piplačka. Teda čo sa menu týka. Mohlo mi to trvať aj hodinu. To viete, keď je niekto na takéto veci puntičkár... tak chce mať všetko dokonalostné na svojom blogu.

Ehm, dám nejaké tie novinky z mého života, a pak prejdem na niečo, čo ma dráždivo začína trápiť. 

Viete, že ste stalkeri, keď chodíte na tento blog? Čítate všetky tieto výkeci z mojej chorej mysle, príležitostne okomentujete. A podaktorí tento blog "kontrolujete" každý deň, či nepribudlo niečo nového.

22. září 2010 v 19:23 | Laitte |  rádioaktívny odpad
MUSÍTE UZNAŤ, ŽE TO NIE JE NORMÁLNE!! :D

Laitte
Say LOVE! Say LOVE! 
Aneb niekto tu znudene počúva pesničky... 
Jak sa tam dozvedám je chorých čoraz viac a viac ľudí. 
V našej triede chýbalo cez 10 ľudí. Kebyže nie je vidieť prázne miesta, tak to ani poznať nie je ;-D. Pre info: je nás 37.
Ach... neni nad to mať angínu, nádchu, taký ten tuberácky kašel, mierne zvýšenú teplotu a vonku je tak krásne počasie!! :D
Čím som si to vyslúžila?
Jediná výhoda na tom všetkom je, že si môžem pospať. Teda ak neberiem do úvahy, že každých osem hodín si musím dať antibiotiká (o 1 ráno, o 9 ráno a o 5 podvečer). 
Tomu sa hovorí výhra! xD

"Počuj, mám tvoj zošit z neminy. Pošlem ti ho zajtra po segre, lebo idem k doktorke. Môže byť?" - "Ja tam tiež mierim :D." - "Tak to ho asi potrebovať nebudeš, čo? :-D" - "Určite nie xDDD."

19. září 2010 v 21:29 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Ach!
No to vyznelo :D.
Okay, tak začnu ešte raz xD.
Au moje hrdlo!
Hm... taky nič moc... 
Mám sa proste zle. A smejem sa tomu.
Čili mi bezkonkurenčne hrablo...
Amen tma. Som nevyspatá.
Asi si zajtra ráno zbehnem k tej doktorke :/. Posťažujem sa jej, otvorím dokorán ústa ako mi to len moje boľavé hrdlo dovolí a nechám sa prehliadnuť. Natrčím jej slovníček na omluvinky a pádlujem domu vypiť litre čaju...
Teda takto nejak by to malo prebiehať.

Sakura...?

19. září 2010 v 18:51 | Laitte
Ste fotogenickí? xD

Aneb dokonalý nepodarok Sakury x-).
Nemá palce, dlane sú divné, jedna ruka väčšia ako druhá, oko každé tvarovo iné, vlasy čudné, taky divná huba... a to som jej pleť a tamto čierne pozadie upravovala v počítači - a kapku prečistila biele miesta, aby boli naozaj biele o_O".
Doba výroby: približne celá večnosť... v hodinách: asi sedem alebo osem.
Ta-dáá:

100% ~tu~


Nechť zatratení sú tí, čo to neokomentujú!! ;-D
Bye bye, háveď...

EDIT:
Rýchlostná úprava od Romin, nie síce podľa môjho gusta, ale vyzerá to lepšie ako originál :D

~PUF~

Da, da, da, da-da, da, da, da. Ba-da-da, da, da, da, da-da, da, da, kiss. Da, da, da, da-da, da, da, da. Ba-da-da, da, da, da, da-da, da, da, k-k-kiss.

17. září 2010 v 23:17 | LAITTINÁTOR |  rádioaktívny odpad
Laitte
Pomaly, ale isto sa lúčim s docela nezvyčajným a pre mňa silno moc dokonalostným designom od Carmen. Bude mi chýbať xD.
A vy tu pomaly môžete očakávať design od skvelej grafičky s prevelice nezvyčajnou, ale i tak zaujímavou prezývku, K.
Stiahnuté z Layforu.
Opäť sa mi sem dostal design s motýľmi *__*.
Ach, rozplývam sa nadšením a radosťou, aneb motýle mám silno moc rada, aj keď to zrovna v reálne nedávam hlasno najavo, ale na blogu to poznať rozhodne je ;-D.
Dža! Takže vy si tu naďalej spokojne hnijte a ja idem nadstavovať design... ak sa mi ovšem podarí prihlásiť na blog, lebo tam dajako nesedia prihlasovacie meno a heslo >_<". Damn it.
Nevadí, zatiaľ si poupratujem v kompe, aneb zas tam je bordel! :D

Perfektne využitý voľný deň strávený pobehovaním po meste, plných mechúroch a žalúdkoch. Zakončenie neskutočne famózne: "Drep... a vztyk!" :D

15. září 2010 v 21:36 | Laitte |  rádioaktívny odpad
POTVRDZUJEM NOVÚ ÚCHYLKU: DLHÉ (a šialené) NÁZVY ČLÁNKOV xD


Laitte
Damn it.
Akurát som začala písať článok a začalo ma brucho bolieť :D.
Že by znamienie? xD
Alebo to bude skôr tým obedom... ^^"
Bla bla bla... odkopla ma múza >_<" Ešte pred piatimi minutami som vedela, čo presne som chcela napísať :D. Ach, tá skleróza xD.
Nič to, idem si po dezert (smotanová torta s banánmi, piškótmi a jahodami :3), ktorý som včera s mamou robila a pak mi snáď blikne a budem vedieť, čo som to chcela napísať... 
Tak nič, ešte stále mi netrklo... xD Ale hlavne, že sme všetci zdraví, však? :D *mňam, tá torta je vážne výýýborná :3*

Sakura, už dosť!

14. září 2010 v 20:34 | Laitte
Ohoho, nechce sa mi vypisovať nejaké svoje výplody mojej narušenej mysle, aneb akurát sa nachádzam v pokročilom štádiu eufórie a dohadujem si stretko s niekým, koho mám hlasno rada :).
Miesto toho tu máte jednorázovku xD. Ja viem, som baka. Ale aspoň som šťastná!

SAKUKURA, UŽ DOSŤ!


Splnil sa jej sen. Po dlhých rokoch trápenia čakaním sa konečne dočkala. Lásku jej opätoval mladý muž, ktorého už od detstva obdivovala a milovala. A dosť sa to na jej osobnosti odrazilo. Začala sa o seba omnoho viac starať, aby bola pri ňom dokonalá... Svoje nedostatky menila na prednosti a jej sebavedomie sa omnoho zvýšilo. Bola takou, akou presne chcela byť - milovanou a obdivovanou. Veď ako sa hovorí: Trpezlivosť ruže prináša... a žiaľ s nimi aj tŕne...

Sakura práve stála pred Ichiraku ramen a čakala na svojho milovaného - na Sasukeho. Keď v tom k nej podišiel Lee.
"Ahoj, Sakura, rád ťa vidím," srdečne sa jej prohovoril.
"Ach, Lee... To si ty... hm... čakala som niekoho iného..." povedala bez akéhokoľvek záujmu.
Na Leeho tvári sa zražilo sklamanie. "Ako sa ti darí, Sakura?" snažil sa nadviazať rozhovor.
Sakurá sa tvárila, že nepočuje otázku... Práve zbadala Sasukeho a rozbehla sa rovno za ním. Na privítanie sa pobozkali a spolu šli do Ichiraku ramen. A chudáka Leeho tam nechali úplne samého...

***

Na druhý deň mala Sakura dohodnuté stretnutie s Narutom. A samozrejme, ako inak - v Ichiraku ramen. Sakura prišla s dvadsať minútovým meškaním. Povedala si, že ona si môže dovoliť meškať... Že na ňu sa oplatí čakať...
Počas nudného čakania na Sakuru sa Naruto dal do reči s Leem. Sakura si tam k nim prisadla a pripojila sa do debaty. Teda rozprávala sa hlavne s Narutom a Leeho úplne ignorovala. Sotva ho pri príchode pozdravila...
Takú ignoráciu už Lee nezniesol a urazene a hlavne sklamane vstal a odišiel preč.
Čakali ste skôr hnev? ALe Lee predsa taký nie je... Stále mal Sakuru rád, aj napriek jej príšernému veku.
"Sakura!" pohoršene ju oslovil Naruto a len nemo sledoval Leeho odchod s nachápavým výrazom na tvári. "Čo sa to len so Sakurou deje?" spytoval sa sám seba. "Taká predsa nikdy nebola..." Bol rád, že Sakura je omnoho sebavedomejšia, ale toto je už vážne moc.
"Čo je?" spýtala sa ho znudeným hlasom.
"Správaš sa nemožne!" vytkol jej a zdvihol sa na odchod.
"Kam si myslíš, že ideš?!" spýtala sa už podráždene.
"Za Leem. Ten aspoň vie, čo je to slušné správanie! Mala by si sa nad sebou zamyslieť, Sakura," dodal sklamane a pobral sa preč.
Sakura tam zostala úplne sama. Ešte chvíľu tam pobudla, a potom sa tiež zdvihla a odišla. Celou cestou domov jej neschádzali z mysle jeho slová.
"Čo ak mal Naruto pravdu? Naozaj sa správam príšerne?"
Ani doma jej tieto a mnoho ďalších podobných otázok neprestalo hmýriť hlavou. Až sa napokon od zúfalstva rozplakala... Prikázala si nemyslieť na to, vypustiť to z hlavy, ale nedarilo sa jej... Tak sa rozhodla, že sa tomu nebude brániť.
Uvedomila si, že sa naozaj správala nemožne a že by sa mala ospravedlniť. Ale to už nechá na zajtra... na to sa treba poriadne vyspať...

***

Čo si Sakura zaumienila, to aj plánovala splniť. Práve bola na ceste za Narutom do Ichiraku ramen. Len čo vošla, zamierila si to rovno k nemu.
"Naruto? Máš chvíľu čas?" spýtala sa ho.
"Jasné..."
"Chcela by som sa ti ospravedlniť za svoje nemožné správanie. Prepáč... Sľubujem, že sa polepším."
Naruto sa na ňu srdečne usmial. Bol rád, že si priznala chybu. "Myslím, že nie som jediný, komu by si sa mala ospravedlniť. Hlavne Leemu."
"Áno, ja viem... Nevieš, kde ho nájdem?"
"Ešte by mal byť doma."
"Ďakujem. Za všetko."

Potom si to namierila rovno k Leemu. Len čo jej otvoril dvere, hodila sa mu okolo krku a s plačom sa mu začala ospravedlňovať
Zaskočený Lee nevedel, čo má robiť, a tak iba opätoval jej objatie.
"Ja... Lee... Je mi to tak ľúto. Správala som sa úplne nemožne a sobecky... A nedbala som na tvoje city. Veľmi sa to ospravedlňujem. Odpusť mi to."
A Lee jej odpustil. Veľmi ho potešilo, že Sakura úprimne oľutovala svoje správanie. Pozval ju dovnútra a tam strávili niekoľko hodín rozprávaním.

***

Sakure spadol kameň zo srdca, keď jej obaja chlapci odpustili jej nemožné správanie - a hlavne Lee. Prisahala si, že bude omnoho ohľaduplnejšia a menej sobecká. Poučila sa, že také nemožné správanie sa jej nevypláca. Potom si s kľudom ľahla do postele a po chvíli zaspala bezstarostným spánkom...