Prosinec 2010

Happy upy hera!! :D

31. prosince 2010 v 23:47 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Fajn! :D
S týmto sa proste musím podeliť! :D

Už šesť hodín telefonujem na skype s dvoma osobami! :D
Smejem sa hlasno xDDD.
Ale jako brutálne :D.

Kočička.
Smeje sa furt :D.
Jedna radosť xD.
Nyu aneb už máme vážne dosť z Izanagiho :D.

Čudujte sa ľudia svetu, ale totok bude asi najkratší článok v histórii tohto blogu. No, vlastne nie, je tu jeden-dva kratšie, ale to je detail xD. Aneb Laittinátor prezrádza, proč je taká lenivá blogovať :P. BTW ~ ticho je desivé! Čut!

30. prosince 2010 v 21:57 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Ej, jak je mi dobre.
Čo dobre - výborne!
Nádcha konečne ustupuje i keď kašeľ neprechádza.
Aj tak si užívam!

Kašlem na blog.
Kašlem na iných blogerov.
Kašlem poväčšinou aj na FB.
Kašlem aj na rodinu.
Kašlem na povinnosti.
Kašlem na sľuby.
Kašlem.

List

27. prosince 2010 v 19:02 | Laitte
Poviedka, ktorá je už takmer rok napísaná O.O". Jashine, vážne to bolo až tak dávno? Mne sa to nejak nezdá... kks, jak ten čas letí...
Aneb to je dôkaz toho, že ma opustila múza! Mrcha jedna! Sa mi sotva darí dajakú báseň spackať, nie to poriadnú a kvalitnú poviedku... Čo som komu urobila -_-". Ehm... xD
A ešte k poviedke: krátka, odveci a čudne zakončená. Toť vše. Príjemné čítanie.
EDIT 23.2.2012: Túto poviedku mám rada, len mi príde nedotiahnutá. Dejovú líniu to má dobrú, len tam niečo chýba, keby mala poviedka lepšiu atmosféru, rozuzlenie by malo väčšiu razanciu. Aj som premýšľala, že sa s tým pohrám a skúsim dopísať ako to okolo Sakury vyzeralo (väčšie zamyslenie nad smrťou jej pacientov). Alebo niečo na ten štýl. Ale nechce sa mi O:-)

LIST


Pre Sakuru sa ráno začalo ako každé iné. Vstala, obliekla sa, dala si menšie raňajky a kávu na prebratie. Potom odiša do nemocnice.
Tam navštívila svojich pacientov, vybavila zopár ďalších, vypila ďalšiu kávu a potom sa znova venovala pacientom.
A to len preto, aby nemusela myslieť na neho. A práca v nemocnici ju nútila myslieť na dôležitejšie veci.
Havne v dnešných časoch...
Síce vojna už skončila, ale následky zostávali naďalej. V dedinách sú zničené domy a nemocnice preplnené zranenými...
Pre Sakuru boli najhoršie začiatky. Keď prvýkrát pod jej rukami zomrel človek, ktorého už nedokázala zachrániť. Stálo ju to veľa úsilia zmieriť sa s tým. No napokon sa jej to podarilo.
Ale potom ju vojna obrala aj o omnoho viac ako len o voľný čas.
O priateľov.
Zatiaľ čo ona ošetrovala ranených, oni bojovali a chránili dedinu. Až napokon padli v boji.
Aj keď vojnu vyhrali, stráty boli príšerné. A príšerne sa cítila aj ona. Túžila po tom, aby mohla vrátiť čas a stáť po ich boku, aby im mohla včas pomôcť. Ale to nebolo možné. A o to viac námahy ju to stálo vyrovnať sa s tým. Ničilo ju to...

***
Sakura so sklonenou hlavou vyšla z nemocnice, kde jej dali pár dní voľna. Nad hlavou jej preletel kŕdeľ vtákov a ona konečne odtrhla oči od cesty. Sledovala vtáky, kým jej nezmizli na oblohe, a potom sa zadívala do zapadajúceho Slnka. Vonku už začínalo byť chladno, tak sa poponáhľala domov.
Len čo vošla do svojho bytu, zrak jej padol na hodiny.Bolo ešte len šesť.
Ľahla si na postel a ruky meravo vystrela pozdĺž tela. V ten deň statila pacienta. Aj smrť sa začínala meniť, časom nadobúdala rozmer normálnosti a tým zraňovala ešte väčšmi. Vrátilo ju to na začiatok, keď ešte bola schopná niečo cítiť.

***
V noci sa viac ráz strhla zo spánku a cítila, že sa v nej prebúdza starý zvyk predstavovať si to najhoršie.

Ráno jej prišiel list. Keď ho otvorila, zalapala po dychu a musela sa oprieť o stenu. V narýchlo načarbanom liste stálo niekoľko krátkych viet. Dotackala sa do kúpeľne, klesla na zem a zvracala. Zostala tam, kým neprišla noc a kým sa všetko v jej vnútri nerozbilo.
Potom vstala a zadívala sa na svoj bledý odraz v zrkadle.

...Sasuke bol mŕtvy a o dva dni mal byť pohreb...

Momentálne vzhľadovo pripomínam notorika, večne urevanú holku či prosto chorého človeka. Aneb je mi fakt brutálne na figu, nič sa mi nechce - jedine spať... Tak ľudkovia, zľutovanie majte so mnou, bo mne sa fakt nechce blogovať T.,T".

23. prosince 2010 v 21:17 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Zdravím vás zo zeme zasľúbenej... čili z izby xD.
Si tak sedím na posteli... posmrkávam, píšem na skype a teraz aj tento článok. Aneb Romin sa mi už na FB sťažovala, že posledný článok som pridala pred šiestimi dňami :D. A čo, no... stáva sa xD.
Keď ja fakt (fakt?! o_O") nemôžem za to, že som v tak úúúžasnú dobu ochorela. Tomu sa hovorí garantovaná výhra -.,-".
A teraz jej kusa zadrbkáva :D. Píše o mne ako keby som bola šialenec o_O. No chápete to? xD

No, ale to som nechcela :D.
Ja len, že som chorá, takže som neni nejak moc aktuálna. Teda vôbec nie som, pravdupovediac >_<". Síce mám prístup na net (vďaka segrinmu noťasu, na ktorom trávim viac času než ona xD), ale ani kusa sa mi nechce klikať na blog.cz a napísať čo i len jeden článok. Nie to okomentovať články druhých. Takže hlasité gomen...

Panebože o týždeň sú Vianoce, nemám kúpený ani jeden darček (nie, že by som ich nejak veľa plánovala kúpiť :D), sľúbila som kresby a náramky... Jashine, nestíham! O_O Čo mám robiť?! Asi prestať psycharčiť a začať makať, že? :D

17. prosince 2010 v 20:41 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Ani by ste neverili, ako veľmi ma začína srať obmedzenie na dĺžku názvu článku -_-". Fest o ničom to je... Grrrr -.,-

No, ale k niečomu optimistickejšiemu. Dostala som jednotku z nemčiny n_n". Zo slovíčok, ktoré som sa učila dneska ráno (ale tretinu z nich som už vedela zo školy). A výsledok? 92,5% ...nyah, som spokojná :3.

Silno moc si už želám prázdniny alebo aspoň stredu budúci týždeň >.,<". Lebo mňa vážne nebaví ráno a po škole mrznúť na busku, z čoho ma potom celý deň hrdlo bolí... Aj tak v tej škole už pomaly nič nerobíme -.,- 
Napr. dneska: na dejáku sme si písali poznámky, na nemine písomku sme mali a pak na kompoch, na angline sme spievali xD a na soline vykecávali... ;D Pak sa šlo na obed a domu, aneb kto vie vybavovať, tak môže mať len štyri hodiny miesto šiestich :).

Hlboké zamyslenie

16. prosince 2010 v 18:12 | Laitte
Toť, Lai sa činila dneska kol štvrtej, keď sa silno moc nudila. Nechcelo sa jej učiť ani pliesť náramky či proste byť užitočná. Tak sa hrala so zapaľovačom, ceruzkou si kreslila po papieri a okukovala sviečky. A pak začala písať rôzne slová až z toho vznikli verše, na ne rýmy a z nich strofy. A zrazu že báseň. Lol...
Pri posledných dvoch veršoch ma dajako hnusne odkopla múza aneb máti ma vyhnala do obchodu, tak ich dajako napísala... Nie sú zlé, ale teraz ma napadlo, že by bolo fajn tú svícu na konci sfúknuť ^^". Nom, ale nehám to takto, nechcem to prerábať >.,
Silno moc že venujem anonymnej F., ktorá dačo scela odo mňa, niečo, čo nie z anime... Neboli sme síce ešte na ničom dohodnuté, ale totok jej venujem :3. A pak sa môžeme dohodnúť... ;)
Gomen, ak sa to niekde moc nerýmuje... Príjemné čítanie :).

HLBOKÉ ZAMYSLENIE


Malé ohníky sviečok -
sledujem plamene,
v srdci pociťujem ťarchu,
akoby som v ňom mala kamene.

Slúchadlá v ušiach -
počúvam hudbu,
snažím sa nemyslieť na zlé,
hlavne neklesnúť ku dnu.

Hlava položená na stole -
ticho premýšľam,
pochopiť chcem veľa vecí,
mnohé si i namýšľam.

Oči mierne prižmúrené -
očakávam zmenu,
túžim po nemožnom,
ostatné pre mňa nemá cenu.

Ceruzka behá po papieri,
vzniká poézia,
preklínam samotu,
moje názory sa nemenia.

Malé ohníky sviečok -
horia neprestajne,
hlavou mi víria myšlienky,
správajú sa nepoddajne.

Tichý vrzgot dverí -
ruší zamyslenie,
opúšťa ma múza,
nepýta si ani povolenie...

Dža + Och = Skalpy! Aneb Pepča chcela, aby som si jej meno dala do záhlavia na tomto novom designe :D. Ako vidíte, nestalo sa tak xD. Chváľte Jashine, deťúrence... Ale aby Pepča, nebola smutná, tak je aspoň v názve tohto článku! :D

13. prosince 2010 v 21:07 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Tož, nový design je na svete. 
Spáchaný bol za "rekordných" neviem koľko minút, ale málo to nebolo xD.
Ale kebyže to hooodně zaokrúhlime, tak dva večere pri kompe... Popritom som chatovala, upokojovala kamarátku, zdvihla sa napiť a najesť, len tak kukala do blba a podobne :D. Šak to poznáte...

Viete mi vysvetliť, prečo moja milovaná (jedna z mnohých) uke Romin nie je online? O_O Ja si tu v pohode psycharčím a nemá mi do poradiť s designom >_<. A vidíte aj výsledok tohto mého psycharčenia... S pánem Bohem...

Misia zblíženia - Epilóg

12. prosince 2010 v 19:52 | Laitte
J-je t-t-t-to F-fo-foxiena ch-chy-baaa! Ona to chcela! Ona si vyžiadala zverejnenie tohto silno moc trápneho epilógu T.,T". Čili sťažnosti posielajte jej! Ja som v tom úúúplne nevinne! (ja som len túto poviedku napísala ^.^"). Hlbokú poklonu všetkým, čo si to prečítali a vrelá vďaka tým, čo to aj okomentovali :3.

EPILÓG

Misia zblíženia 7 - Koniec misie! (posledná kapitola)

11. prosince 2010 v 17:22 | Laitte
Konečne posledná kapitola... ja viem, že celá táto poviedka je na umretie, na popukanie, proste trápna jak schody vo výťahu, ale nemám ani kusa náladu napísať ani jeden poondený článok ;D. Tak vás budem trápiť aspoň týmto n_n". Pak bude už len kraťulinkatý epilóg, prisahám xD. Čut!

KONIEC MISIE!

Teraz mám niekoľko silno moc zaujímavých debát. Neviem, či mám začať depakarčiť, smiať sa ako šialená, zdesene utiecť alebo kukať na to ako puk... :D Panebože, kam ten svet speje xD. Jako poraďte mi, lebo inak nedopadnem moc dobre ;D.

7. prosince 2010 v 21:22 | Laitte |  rádioaktívny odpad
Laitte
Argh.
Unavená som jak pes. Furt nevyspatá. Teraz večer aj kusa podráždená. Nič mi nie je vôli. Chcem byť na inom mieste s určitými ľuďmi, s ktorými som strávila úžasný víkend. Alebo ísť na jedno miesto, pre mňa nové...
Môžem sa hodiť o zem, ničoho sa mi nedostane.
Na tento víkend čo bol môžem už len s úsmevom spomínať a dúfať, že čoskoro si ho zopakujeme.
Na návštevu nového miesta môžem zabudnúť. Tento kalendárny rok sa mi tam na sto percent nepodarí dostať aj keby som čo robila.
Takže miesto toho sa pokúsim stráviť víkend doma. A v sobotu pôjdem s kamarátkou na prechádzku na Bradlo. Vyvetrať si hlavu a tak... 
Ale i tak by som strašne moc chcela byť niekde úplne inde...